Probiotiká pomáhajúProbiotiká - všeobecné informácieProbio-fixNutrolin BLactovita

Účinnosť probiotík Probio-fix

Hoci zatiaľ existuje málo vedeckých údajov o účinkoch na ľudské zdravie, na svetových trhoch sú dostupné rôzne druhy probiotických produktov obsahujúcich baktérie vytvárajúce spóry (Sanders et al., 2003).

V niektorých krajinách boli produkty obsahujúce baktérie vytvárajúce spóry úspešne uvedené farmaceutickými firmami. Napríklad firma Hanmi Pharmaceutical Ltd., Čína, marketuje probiotikum obsahujúce Bacillus ako liek s klinickými dôkazmi a plnou registráciou federálnych úradov. Enterogermina je produkt obsahujúci spóry komerčne dostupný ako probiotikum proti hnačke (Mazza, 1994).

Počiatočné snahy o zdokumentovanie účinku probiotických baktérií sa často zameriavajú na nasledujúce kritériá: 1. prirodzené vlastnosti kmeňov, ktoré by umožnili prežitie v črevnom trakte, 2. osud skonzumovaných baktérií 3. dopad konzumácie živých baktérií na črevnú mikroflóru. Avšak, je nutné si uvedomiť, že u mnohých probiotických kmeňov sa popísali účinky presahujúce ovplyvnenie črevnej mikroflóry, ktoré sa dosiahli na iných miestach ako je tráviaci trakt (Reid et al., 2003).

S probiotickými kmeňmi vytvárajúcimi spóry sa vykonalo len málo takýchto štúdií. Hyronimus a kol. (Hyronimus et al., 2000) posudzovali toleranciu k žalúdočnej kyseline a k žlči u vegetatívnych buniek 13 kmeňov Sporolactobacillus, B. laevolacticus, B. racemilacticus a B. coagulans. Zistili, že iba B. racemilacticus a B. coagulans tolerovali žlč s koncentráciou vyššou ako 0,3%. Kmene B. laevolacticus a Sporolactobacillus tolerovali pH 3 počas 3 hodín, ale ani jeden z 13 sledovaných kmeňov neprežil pH 2,0 počas 3 hodín. Hoci výsledky naznačili, že ani jeden zo sledovaných kmeňov nie je schopný prežiť za podmienok, ktoré sú prítomné v tráviacom trakte, tieto sledovania sa vykonali na vegetatívnych bunkách. V tejto štúdii sa netestovali spóry, ktoré by pravdepodobne dobre znášali takéto podmienky. Avšak 3 hodinový inkubačný čas, ktorý sa použil v tejto štúdii, je dlhší, ako by pravdepodobne zažili baktérie počas svojho transportu cez žalúdok. Realistickejšie by boli inkubačné časy od 30 min do 1 hodiny. V ďalšej štúdii sa sledoval osud spór Bacillus subtilis a B. clausii po intragastrálnej inokulácii myšiam (Spinosa et al., 2000a). Zistilo sa, že hoci spóry prežili transport tráviacim traktom, ich množstvo sa znižovalo exponenciálne až po zanedbateľné množstvo do 1 týždňa a žiadne významné množstvo vegetatívnych buniek nebolo možné izolovať z ilea, hrubého čreva alebo zo stolice (vegetatívne bunky bolo možné izolovať do 72 hodín). Autori skonštatovali, že probiotický účinok Bacillus musí byť sprostredkovaný spórami. Avšak testovanie schopnosti spór Bacillus subtilis klíčiť v črevnom trakte myší dokázalo prítomnosť vegetatívnych buniek sledovaných pomocou chimerického génu exprimovaného iba vo vegetatívnych bunkách (Casula a Cutting, 2002). Toto podporuje záver, že v čreve dochádza ku klíčeniu Bacillus subtilis a tým sa sprostredkúva aj probiotický účinok. Keď sa spóry Bacillus subtilis podávali myšiam pomocou intragastrálnej gavage u mnohých zvierat bol celkový počet buniek (sledovaný do 96 hodín) vyšší ako počiatočné inokulum, čo taktiež naznačuje, že v GIT dochádza k obmedzenému klíčeniu spór a deleniu vegetatívnych buniek (Hoa et al., 2001). Klíčenie spór B. cereus sa dokázalo vo vzorkách čriev aj u kurčiat a cicajúcich prasiatok a autori uzavreli, že klíčenie spór je nevyhnutným predpokladom pre ich probiotický účinok (Jadamus et al., 2001). Hoci tieto štúdie ukázali, že in vivo dochádza k obmedzenému klíčeniu spór v črevnom trakte, stále zostáva nevyriešenou úloha rôznych bunkových štádií pri sprostredkovaní fyziologických interakcií in vivo.