Antibiotická liečba a jej nežiadúce účinky
Ľudské telo ako také možno považovať bez zveličovania za vrchol evolučného vývoja, ktorý neustále pokračuje. Komplexnosť všetkých procesov a reakcií prebiehajúcich každú sekundu v našom organizme možno prirovnať k precízne fungujúcemu zariadeniu, kde každá látka, hormón či iná chemická substancia má svoju presnú úlohu. Pokiaľ ale do organizmu prenikne nejaký patogén, napríklad baktéria, je nádherný súlad týchto procesov v potenciálnom ohrození.
V tele, rovnako tak ako aj na tele, na koži, sa prirodzene vyskytujú baktérie. Nazývame ich prirodzenou alebo fyziologickou mikroflórou. Okrem kože, sa najväčšia koncentrácia baktérií prirodzene vyskytuje v dýchacom systéme, v črevnom trakte ako aj v oblasti ženských pohlavných orgánov.
Pokiaľ ale, ako som už spomínal, telo podľahne náporu patogénnych baktérií, ktoré spôsobujú široké spektrum ochorení, od zápalov slizníc dýchacích ciest či kandidózy, svoje miesto zaujme antibiotická liečba. Samotné antibiotikum, či už špecifické alebo širokospektrálne, nikdy neuplatní svoj účinok bez toho, aby nepôsobilo viac alebo menej aj na mikroorganizmy, ktoré sa v tele vyskytujú prirodzene.
Medzi najčastejšie nežiadúce účinky, ktoré spôsobujú antibiotiká patria gastrointestinálne problémy ako sú hnačky či naopak zápcha. Rovnako tak ničia aj prirodzené bakteriálne osídlenie ženského genitálu.
Najväčším nebezpečenstvom je vznik následnej infekcie, ktorú má za následok zničenie prirodzenej bakteriálnej mikroflóry, ktorá už sama dokáže účinne bojovať proti patogénnym baktériám.
Je preto na lekároch aby nenasadzovali antibiotiká zbytočne. Pokiaľ sa ale lekár rozhodne použiť nejaké antibiotikum, je vhodné aby nechal urobiť mikrobiologický rozbor na prítomný druh baktérie. Pokiaľ ide o pacienta, ktorý je častým užívateľom antibiotík, takýto rozbor by mal by samozrejmosťou. Je dôležité, aby sa podávalo antibiotikum, na ktoré bude daný bakteriálny druh citlivý. Zvolené antibiotikum by malo byť čo najšpecifickejšie.
Nesmierne dôležitou časťou antimikrobiálnej terapie je upovedomiť pacienta na skutočnosť, aby predpísaný antibiotický liek doužíval až do poslednej tablety (dražé, tobolky). Mnohí ľudia vysadia antibiotiká akonáhle pocítia prvé známky úľavy, čo má za následok návrat choroby, nakoľko liek nedokázal uplatniť svoj účinok.
Pri niektorých antibiotikách pretrváva stabilná hladina liečiva ešte niekoľko dní po užití poslednej tablety.
Pokiaľ sa jedná o užívanie antibiotík, je dôležité aby samotný lekár upozornil pacienta, že počas liečby by bolo vhodné aj užívanie probiotík, ktoré často zmierňujú nežiadúce účinky liečby antibiotikami. Je totiž na pacientovi či si v lekárni probiotikum zakúpi alebo nie.
I lekárnik, ktorý expeduje lieky by pri pohľade na recept s predpísaným antibiotikum mal odporučiť pacientovi užívanie probiotík, ak tak už samotný ošetrujúci lekár neurobil.
Pri užívaní antibiotík a probiotík je dôležité dodržiavať minimálny časový odstup aby nedošlo k eliminácií prospešného probiotického kmeňa skôr, než by mal šancu osadiť črevný trakt.
Probiotiká sa užívajú 2-4 hodiny po užití antibiotika. Samotné antibiotikum je často pre probiotické baktérie usmrcujúci, a preto je dôležité udržiavať tento časový odstup. Vhodné je dodatočné užívanie vitamínov B-komplexu, dôležitých pre rast probiotických – zdraviu prospešných baktérií. Vitamíny skupiny B sa totiž počas antimikrobiálnej liečby produkujú v znížených množstvách. Užívanie probiotík po ukončení terapie antibiotikami je na zvážení každého z nás, nakoľko je dôležité aby došlo k opätovnému osídlenie gastrointestinálneho traktu. Minimálna odporúčaná doba je aspoň dva týždne po ukončení liečby antibiotikami.
Tomáš Eckhardt Le
