Humánne štúdie
Existuje len málo publikovaných klinických štúdií sledujúcich perorálne podanie probiotických baktérií vo forme spór. V štúdii sledujúcej vplyv perorálneho podania B. coagulans vo forme spór (3,6 x 108) na redukciu lipidov v krvi sa u 17 hyperlipidemických pacientov po 12 týždňoch zistila redukcia celkového cholesterolu ako aj LDL (Mohan et al., 1990a,b).
Sledoval sa vplyv B. subtilis na pacientov s pomalým alebo prerušovaným močením (ako biomarker rizika infekcie močového traktu) u 80 starších pacientov liečených spórami 6 mesiacov 2x denne (Meroni et al., 1983). Po piatich mesiacoch došlo k štatisticky významnej redukcii počtu pacientov, ktorí mali mesačne aspoň jednu pozitívnu kultiváciu a následne zmenenú sedimentáciu leukocytov.
Publikovaných štúdií sledujúcich vplyv baktérií vytvárajúcich spóry na ľudské zdravie je málo avšak sú zaujímavé. Je možno konštatovať, že niektoré kmene baktérií vytvárajúcich spóry
- vytvárajú antimikrobiálne zlúčeniny,
- tvorba týchto antipatogénnych zlúčenín môže vyústiť do antipatogénnej odpovede u niektorých zvieracích modelov,
- odolnosť spór na podmienky prostredia zaisťuje, že tieto baktérie môžu prejsť živé cez žalúdočnú bariéru a môžu zostať životaschopné počas dlhého obdobia vo forme komerčne dostupných preparátov bez udržiavania v chlade,
- vegetatívne bunky alebo bunkové zložky reagujú s bunkami imunitného systému, zvyšujú imunitnú odpoveď, avšak rozsah tejto odpovede u ľudí nebola doteraz dostatočne doložená,
- v uverejnených štúdiách na ľuďoch sa nepozorovali žiadne nežiaduce účinky,
- existuje len niekoľko citácií kontrolovaných klinických štúdií na ľuďoch a tie sa vykonali na druhoch rodu Bacillus.
Mechanizmus účinku
Základné fyziologické rozdiely medzi spórami a vegetatívnymi bunkami naznačujú, že probiotické účinky môžu byť sprostredkované mechanizmami, ktoré sa odlišujú v závislosti od ich fyziologického stavu. Väčšina sledovaní mechanizmu účinku probiotík sa vykonala na nesporulujúcich probiotikách. Predbežné výsledky naznačujú, že spóry B. subtilis sa neasociujú tesne s intestinálnymi bunkami a ani nevyvolávajú žiadnu imunitnú odpoveď (Topkins nepublikované údaje, 2002). Autokávované spóry neovplyvňujú črevnú mikroflóru u myší (Hosoi et al., 1999). Takéto štúdie vedú k hypotéze, že probiotická účinnosť spór by mohla byť sprostredkovaná metabolitmi alebo enzymatickými aktivitami. Druhy Bacillus produkujú proteázy (napr. subtilizín), ktoré napomáhajú tráveniu a potláčajú alergicitu. Popísala sa taktiež produkcia vitamínu K2 (Hosoi a Kiuchi, 2003). In vitro sa ukázalo, že kataláza a subtilizín produkovaný druhmi Bacillus podporuje rast laktobacilov (Hosoi et al., 2000). Avšak isté dôkazy o klíčení spór in vivo boli preukázané na zvieracích modeloch (Casula a Cutting, 2002; Hoa et al., 2001; Jadamuset al., 2001).
Momentálne nie je možné uzavrieť úlohu spór alebo vegetatívnych stavov v sprostredkovaní probiotickej funkcie. V štúdiách vykonaných na kurčatách kŕmených 28 dní B. subtilis sa ukázali zmeny histológie čreva (výška klkov, plocha buniek a bunková mitóza) v porovnaní s kontrolou (Samanya a Yamauchi, 2002). Okrem toho sa pozoroval pokles amónia v krvi, o ktorom sa špekulovalo, že by mohol aktivovať črevné funkcie. Ďalšie dôkazy o fyziologickej aktivite pochádzajú zo štúdie zameranej na antigenotoxickú aktivitu 16 kmeňov Bacillus (Caldini et al., 2002). V krátkodobom bakteriálnom sledovaní sa ukázala deaktivácia 4-nitrochinolón-1-oxidu. Mechanizmy účinku probiotických baktérií vytvárajúcich spóry je potrebné ešte stanoviť, ale zahrňovať môžu metabolické aktivity mikroorganizmov, sekréciu antimikrobiálnych látok a imunomoduláciu.
