Vplyv na imunitné funkcie
Modulácia imunitnej funkcie sa považuje za predpokladaný mechanizmus účinku probiotických baktérií, vrátane baktérií vytvárajúcich spóry.
Teplom alebo formaldehydom inaktivované druhy Bacillus vykazovali imunostimulačnú aktivitu na mononukleárnych ľudských leukocytoch (Prokešová et al., 1994). O indukcii imunitného systému pororálne podanými baktériami produkujúcimi spóry sa publikovalo len niekoľko štúdií. Zistilo sa, že produkt Enterogermina obsahujúci rôzne kmene B. clausii vo forme spór zvyšoval tvorbu interferónu ex vivo stimulovanými peritoneálnymi bunkami, ako aj bunkami sleziny (Muscettola et al., 1992).
Sledoval sa taktiež vplyv spór ako aj vegetatívnych buniek B. clausii na mitogénne delenie T buniek, ako aj na mitogénom indukovanú tvorbu lymikroflóruokínu mononukleárnymi bunkami izolovanými zo zdravých jedincov (Ciprandi et al., 1986). Zistili, že iba vegetatívne bunky stimulovali mitogénom indukované delenie mononukleárnych buniek. Ani spóry ani vegetatívne bunky neovplyvnili tvorbu interleukínu-2 alebo g-interferónu.
Imunomodulačný účinok spór B. clausii (Enterogermina) sa testoval v otvorenej štúdii u 11 pacientov s multiple myelómom. Spóry sa podávali 3x denne (6×109) 21 dní s následným 21 dňovým prerušením a následnou 7 dňovou cytostatickou terapiou. Zistili sa zlepšené parametre bunkovej imunity, vrátane odpovede E-rozetov a monocytovej chemotaxie. Okrem toho u 4 pacientov došlo k poklesu rekurentných respiračných infekcií, ku ktorým dochádzalo pred imunomodulačnou liečbou. Nepozorovali sa žiadne nežiaduce účinky liečby spórami (Vacca et al., 1983). Skonštruovali sa taktiež kmene Brevibacillus ako prostriedky na prenos mukózových adjuvancií (Goto et al., 2000; Kozuka et al., 2000).
