Vplyv cukru na účinky probiotických baktérií.
Sacharóza je najčastejšie a v najväčšom množstve sa vyskytujúca forma cukru. Používa sa taktiež pri sladení mliečnych výrobkov.
Monosacharidy sa vstrebú do krvi skôr než sa dostanú do tenkého čreva. Enzýmy štiepiace disacharidy, medzi ktoré sacharóza patrí, sú produkované slinami a vrchnou časťou tenkého čreva. Monosacharidy – glukóza a fruktóza – ktoré z rozštiepenia sacharózy vznikajú, sa takisto rýchlo vstrebávajú do krvi. Na základe tohto nie je dôvod predpokladať, že cukry vo väčšej miere ovplyvňujú mikrobiologické prostredie v čreve.
Vzhľadom na rýchlu absorpciu cukrov je nepravdepodobné, aby sladené mliečne výrobky, ako napríklad jogurty, obsahovali takú koncentráciu cukru, ktorá by bola schopná negatívne ovplyvniť probiotiká v čreve. Dokonca viacero výskumov zameraných na sledovanie účinkov probiotických baktérií na organizmus človeka sa konalo za použitia sladených mliečnych výrobkov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že štúdia porovnávajúca vplyv sladených a nesladených produktov zatiaľ vykonaná nebola, neexistuje teoretický dôvod, ktorý by zakladal tvrdenie, že cukor negatívne ovplyvňuje probiotické baktérie sídliace v čreve, či účinok probiotík nachádzajúcich sa v mliečnych výrobkoch.
Informuje o tom www.usprobiotics.org.
Ostáva na zváženie, aký vzťah na probiotiká môže mať nadmerná konzumácia cukru. Je známe, že sacharidy (napríklad maltodextrín) probiotikám prospievajú. No na trávenie cukru sa spotrebováva vitamín B. Preto je cukor označovaný aj ako "zlodej vitamínov". Probiotiká B vitamín potrebujú. Nadmerné sladenie by teda mohlo stav zhoršovať aj touto cestou.
Asi platí staré známe príslovie, že všetkého veľa škodí.
