Bezpečnosť probiotík
Väčšina v súčasnosti používaných probiotických mikroorganizmov patrí medzi rody Bifidobacterium a Lactobacillus.
Zástupcovia uvedených rodov nie sú považované za patogénne či podmienene patogénne a všeobecne sa pokladajú za bezpečné pre ich využitie u ľudí. Bežne sa vyskytujú v relatívne vysokých počtoch na slizniciach črevného a urogenitálneho traktu zdravých jedincov. Napriek tomu boli zaznamenané ojedinelé prípady infekcií laktobacilmi a bifidobaktériami, dokonca aj v spojitosti s konzumáciou probiotík.
Vo všetkých uvedených prípadoch boli však uvedené infekcie spojené s okolnosťami, ktoré najčastejšie nepriaznivo postihovali imunitný systém. Ukazuje sa, že uvedené skutočnosti by nemali predstavovať žiadne riziko pre ľudskú populáciu.
Bezpečnosť probiotík možno testovať rôznymi metódami, ale nemožno považovať za isté, že tieto testy dokážu predísť infekciám laktobacilmi u niektorých vysoko rizikových pacientov. Pri posudzovaní bezpečnosti každého probiotického kmeňa je nevyhnutné vykonať jeho presnú identifikáciu, aby bolo možné posúdiť všetky riziká spojené s mikroorganizmom a zabrániť zaradeniu podmienene patogénnych mikroorganizmov do komerčných produktov. V in vitro podmienkach možno testovať vlastnosti mikroorganizmov, ktoré sú charakteristické pre patogény alebo rizikové faktory vyskytujúce sa u patogénov (Salminen a kol., 2001). Najdôležitejším rizikovým faktorom, ktorý môže byť testovaný in vitro je prenosná rezistencia mikroorganizmov na antibiotiká. Uvedené riziko spôsobuje najväčšie obavy u probiotík obsahujúcich enterokoky v dôsledku ich schopnosti prenášať genetický materiál a ich účasti na nozokomiálnych infekciách (Franz a kol., 1999).
Testovanie probiotík in vivo sa realizuje u rôznych druhov zvierat, ale účinnosť a bezpečnosť probiotika je potrebné potvrdiť u toho druhu, ktorému je prípravok určený. Výsledky získané u zvierat sa často potvrdzujú aj u ľudí a to platí i vice versa. Pri testovaní bezpečnosti probiotík sa môžu veľmi dobre uplatniť germ – free zvieratá, u ktorých je imunitný systém vyvinutý neúplne a ich črevná bariéra je nezrelá. U gnotobiotických myší sa zistilo, že patogény spôsobili ochorenie, zatiaľ čo aplikácia probiotík zlepšila stav ich imunitného systému bez akýchkoľvek vedľajších účinkov (Ishibashi a Yamazaki, 2001).
Pri posudzovaní bezpečnosti probiotík je potrebné zohľadniť aj úlohu hostiteľa. Zriedkavé prípady infekcií, ktoré pravdepodobne vyvolali probiotické mikroorganizmy nie je potrebné preceňovať, ale nesmieme zabúdať, že u istej skupiny pacientov môže existovať malé riziko infekcií spôsobených probiotikami. To by nás však v žiadnom prípade nemalo odrádzať od konzumácie probiotík. U špecifických kmeňov probiotických mikroorganizmov boli veľmi jasne potvrdené ich pozitívne účinky na zdravie ľudí a zvierat (Ouwehand, 2003), ktoré vysoko prevyšujú malé potenciálne riziko. Poznatky získané vo Fínsku naznačujú, že napriek neustále sa zvyšujúcej spotrebe probiotík, nebol pozorovaný žiadny nárast laktobacilovej bakteriémie (Salminen, 2002).
Je tiež nevyhnutné, aby všetci výrobcovia neustále kontrolovali kvalitu a bezpečnosť svojich produktov v procese výroby i po jeho ukončení. V EÚ existujú pravidlá používania probiotík, pričom najprísnejšie sú u zvierat. Možno konštatovať, že používanie probiotík je bezpečné. Malé riziko môže existovať u malej skupiny pacientov s výrazne postihnutým imunitným systémom. To by však nemalo ohroziť používanie probiotík ani u týchto pacientov.
MVDr. A Bomba, PhD.
Ústav gnotobiológie a prevencie chorôb mláďat Univerzity veterinárskeho lekárstva, Košice
